Svedectvo Thomasa Bocka
Svedectvo Yehudu Tomáša Tomiho Bocka, narodeného v Bratislave, Československo, v roku 1931, o jeho skúsenostiach v Bratislave, Patrónke, Vištuku a Izraeli.
Vyrastal v ortodoxnej, náboženskej rodine. V roku 1941 bolo zriadené bratislavské geto, odkiaľ bola rodina v roku 1942 deportovaná do tábora Patrónka. Po prepustení z tábora sa vrátili späť do bratislavského geta. Počas života v gete sa im v roku 1944 podarilo utiecť do úkrytu. Jeho matku a sestru však chytili 27. septembra 1944 (na Jom kipur) v synagóge Chatama Sofera. Následne sa vydávali za siroty s falošnými dokladmi a presunuli sa do Vištuka. Tam bola odhalená ich židovská identita a boli deportovaní. Vo Vištuku ich oslobodila Červená armáda.
V máji 1945 sa vrátili do Bratislavy, kde sa zapojil do hnutia Bnei Akiva. Neskôr sa mu podarilo ujsť a v júni 1949 sa s pomocou organizácie Youth Aliyah dostal na lodi Caserta do Izraela, kde sa usadil.
Cesta do Vištuku a z Vištuku
Nasledujúci text je prerozprávaním časti svedectva, ktoré Tomi Bock nahral 10. mája 2009 vo svojom byte v Jeruzaleme pre Yad Vashem. Vychádza zo slovenského prekladu automatického hebrejského prepisu. Mená a detaily, ktoré sa z nahrávky nedajú spoľahlivo určiť, sú označené ako neisté.
Jom kipur 1944
Na jeseň 1944 žil trinásťročný Tomi s matkou Gizelou a sestrou René v byte na Kapucínskej 7, v dome bratislavského geta, v ktorom bola aj malá modlitebňa. Otec Samuel ležal s tuberkulózou v sanatóriu v Tatrách. Sestry Erika a Mimi boli od roku 1942 preč: rodičia ich poslali do Maďarska, aby sa zachránili, no prevádzači ich odovzdali gestapu a obe skončili v Osvienčime. Rodina sa už niekoľko týždňov ukrývala u kresťanskej arizátorky maminho obchodu s lahôdkami.
Na Jom kipur, v stredu 27. septembra 1944, išli napriek tomu do Schiffschul, ortodoxnej synagógy spojenej s Chatamom Soferom. Matka stála celú modlitbu v bielom, ako bolo zvykom. V Bratislave jej vraj hovorili Anjel v bielom. Tento obraz si Tomi niesol celý život.
Nasledujúcu noc, zo štvrtka na piatok, prišla razia. Keď sa ozvalo búchanie na dvere, matka so sestrou schovali Tomiho do postele pod perinu. Vojaci našli detské oblečenie a vyhrážali sa, že dieťa na mieste zastrelia. Bajonetmi prepichovali koberec pod posteľou, lebo si mysleli, že je v ňom zabalený. Nenašli ho. Matka ešte vošla do izby a povedala po nemecky: „Mein Kind, auf Wiedersehen.“ Bolo to naposledy, čo ju počul.
„Zostal som v posteli. Odvtedy som ju samozrejme nevidel.“ — Tomi Bock
Útek z geta
Byt zamkli zvonka. Nad ránom sa Tomi zavesil z okna druhého poschodia a zoskočil na dvor geta. Pri bráne ho stretol domovník, ktorému matka pri odchode diskrétne naznačila, že v byte niekto zostal, a ako odmenu mu ponúkla hodinky z otcovej zbierky. Tomi už bol vonku. Dal si dolu detskú čiapku, bez hviezdy prešiel ako kresťanský chlapec a túlal sa po meste, hľadajúc transport s matkou.
Sestru René medzitým odviedli z bytu spolu s matkou. Predstierala, že sa dusí, a jeden z gardistov ju odprevadil do nemocnice rehoľných sestier, kde kedysi ležal aj otec. Pred vchodom stáli stráže, sestry ju však vyviedli druhým východom. René potom poslala arizátorku hľadať brata. Tá ho stretla na ulici a odviedla späť do úkrytu. Matku deportovali do Osvienčimu. Podľa svedkyne z toho istého transportu išla do plynovej komory s dvoma cudzími deťmi v náručí, ktorým chcela pomôcť.
Vištuk: siroty s cudzím menom
V úkryte zostali súrodenci asi mesiac až mesiac a pol. Potom sa zdalo, že ich niekto udal. Odchod zariadil René neskorší manžel Martin Kraus, ktorý patril ku skupine mladých Židov falšujúcich pečiatky a doklady. Zohnal im árijské papiere a miesto v dedine Vištuk pri Modre. Od chvíle, keď vyšli z bunkra, boli kresťania.
Vo Vištuku vystupovali ako siroty z mesta: staršia sestra, ktorá vychováva mladšieho brata. Ubytovali sa u jednoduchej roľníckej rodiny, ktorá nevedela, že sú Židia. Peniaze za ubytovanie posielal Martin Kraus. Utečenci z mesta na dedinách v tom čase nikoho neprekvapovali. René chodila s domácimi v nedeľu do kostola, všetko tak, ako sa patrilo.
Neboli tam jediní. Tomi spomína, že v dedine sa skrývalo niekoľko ďalších židovských rodín. V nedeľu sa stretávali na prechádzke v strede obce. Nikto sa s nikým nerozprával, len sa na seba pozreli. Tak vedeli, že nie sú sami.
Cicit v peci
Tomi nosil aj na úteku arba kanfot, obradný odev so strapcami cicit. Keď prišli do Vištuku, schoval ho za pec, v ktorej sa piekol chlieb a ktorou sa kúrilo v dome. Nepovedal o tom ani sestre. Pred zimou pec zapálili a niekto odev našiel. V decembri 1944 tak domáci zistili, že ich nájomníci sú Židia.
Rodina ich neudala, ale zo strachu ich už nechcela mať v dome. Zohnala im ubytovanie v inej dedine a súrodenci museli v noci odísť. So sprievodcom išli pol dňa poľami v snehu, ktorý chlapcovi siahal vysoko, okľukou, aby nikto nespojil ich odchod z jednej dediny s príchodom do druhej. Cestou nad nimi preleteli americké bombardéry a neďaleko dopadla prázdna prídavná nádrž. Mysleli si, že je to bomba.
Druhá dedina a oslobodenie
V novej dedine, ktorej meno si Tomi v roku 2009 nevedel vybaviť, prišli zase s inými menami a papiermi. Dedina bola pod kontrolou Nemcov, stála tam továreň nemeckej Luftwaffe. René, ktorá hovorila nemecky aj slovensky, v nej dostala prácu, a tak mali z čoho žiť. Jej inteligencia ju však prezradila: Nemci usúdili, že taká schopná mladá žena nemôže byť obyčajná dedinčanka a musí byť Židovka. Po Veľkej noci ju mali odviezť na výsluch na bratislavské gestapo.
V noci na Veľkonočnú nedeľu 1945 prišli na koňoch kozáci Červenej armády a dedinu obsadili. Do domu vošla sovietska dôstojníčka. Keď jej súrodenci povedali, že sú Židia, odpovedala „jevrei“, že aj ona je Židovka, objala René a navešala na ňu hodinky a retiazky, čo mala pri sebe. Vydala aj príkaz, aby sa René nikto nedotkol.
V máji 1945 sa vrátili do Bratislavy. Otec prežil v Tatrách vďaka bieloruskému riaditeľovi nemocnice, ktorý ho pred Nemcami schoval na operačnej sále. Babka sa vrátila z Terezína. Erika prežila Osvienčim a cez švédsku záchrannú akciu sa dostala do Švédska. Matka Gizela, sestra Mimi a celá otcova rodina z Nitry sa nevrátili.
Chronológia
- 1931· Bratislava
Narodil sa ako najmladšie z piatich detí Samuela Bocka a Gizely, rod. Herzogovej. Ortodoxná rodina, otec činný v obci a medzi zakladateľmi Chevra kadiša.
- 1937· Bratislava
Nastupuje do židovskej školy s nemeckým vyučovacím jazykom a do Jesodej ha-Tora na Židovskej ulici.
- 1938–1939· Bratislava
Najstarší brat Marcel odchádza študovať na ješivu do Manchestru. Otcovi zatvárajú obchod s uhlím a drevom.
- 1941–1942· Bratislava
Rodina prichádza o byt aj maminu predajňu lahôdok a sťahuje sa do geta na Kapucínsku 7.
- 1942· Bratislava, Maďarsko
Sestry Erika a Mimi utekajú do Maďarska. Prevádzači ich odovzdajú gestapu a obe sú deportované do Osvienčimu.
- 1942· Patrónka
Rodinu zaraďujú do transportu a posielajú do zberného tábora Patrónka. Sestra René ich vyslobodí, keď sa vydáva za arizátorku a živiteľku chorých rodičov.
- 1942–1944· Bratislava
Život v gete s výnimkou pre „hospodársky dôležitého Žida“. Otec odchádza s tuberkulózou na liečenie do Tatier.
- 1944· Bratislava
Bar micva v gete bez otca. Príde na ňu rabín Michael Dov Weissmandl z Pracovnej skupiny.
- 27. 9. 1944· Bratislava
Jom kipur v synagóge Schiffschul. Matka sa modlí v bielom.
- 28./29. 9. 1944· Bratislava
Nočná razia. Tomi prežije schovaný pod perinou, matku odvlečú. Sestra René unikne cez nemocnicu rehoľných sestier.
- október–november 1944· Bratislava
Asi šesť týždňov v úkryte u arizátorky. Martin Kraus zháňa falošné doklady.
- jeseň 1944· Vištuk
Príchod do Vištuku ako kresťanské siroty. Bývajú u roľníckej rodiny, v obci sa skrývajú aj ďalšie židovské rodiny.
- december 1944· Vištuk
Domáci nájdu v peci schovaný cicit a odhalia ich. Súrodenci v noci odchádzajú snehom do inej dediny.
- zima 1944–1945· dedina s továrňou Luftwaffe
Nové mená a doklady. René pracuje v nemeckej továrni, Nemci ju začnú podozrievať.
- Veľká noc 1945· dedina s továrňou Luftwaffe
Deň pred plánovaným výsluchom René na gestape prichádza Červená armáda.
- máj 1945· Bratislava
Návrat do Bratislavy. Vracia sa otec z Tatier a babka z Terezína. Tomi sa učí za zlatníka a jemného mechanika, je aktívny v Bnei Akiva.
- 1945–1949· Bratislava
V hnutí Bricha pomáha prevádzať židovských utečencov z Maďarska cez Bratislavu do Viedne.
- jún 1949· Izrael
Cez Rumunsko na lodi Caserta prichádza s mládežníckou alijou do Izraela. Kibuc Masuot Jicchak.
- január 1950· Izrael
Narukuje do izraelskej armády, slúži v letectve. Rotmajster v ňom spozná chlapca, ktorý ho cez Brichu previedol do Viedne.
- 1956· Jeruzalem
Svadba s Chavou (Erikou), rod. Herzogovou, tiež zo Slovenska. Majú troch synov.
- 1958· Jeruzalem
Otec dostane od komunistického režimu povolenie vysťahovať sa. V Izraeli žije rok a je pochovaný v Jeruzaleme.
- 10. 5. 2009· Jeruzalem
Nahrá svedectvo pre Yad Vashem. V tom čase je čestným občanom Jeruzalema (Jakir Jerušalajim) a vedie Chevra kadiša náboženskej rady.
Video záznamy
Rozhovor viedla Tova Aloni pre Yad Vashem 10. mája 2009 v Jeruzaleme. Hovorí sa v ňom po hebrejsky.